Princípy agentúrneho spravodajstva
Rozhodovanie o tom, ktorý postup zvoliť, uľahčuje znalosť princípov agentúrnej žurnalistiky, ku ktorým patrí pohotovosť, rýchlosť, vecnosť, dokumentárnosť, stručnosť, hutnosť, zrozumiteľnosť, prístupnosť, konkrétnosť, jednoznačnosť, logika podania a úspornosť.
1. Pohotovosť – Týka sa v prvom rade rýchlosti práce spravodajcu, ktorý má časový úsek na spracovanie informácie veľmi úzko obmedzený. Čas medzi udalosťou a jej spracovaním musí byť čo najkratší, preto je dôležitá príprava na každú akciu. V žiadnom prípade sa nemožno uspokojiť len s holou informáciou, ale treba rozmýšľať, čo o danej udalosti už čitateľ môže vedieť, čím sa dá obohatiť a urobiť znovu zaujímavým aj starší fakt, čo sa má správou čitateľovi oznámiť a čo by ho najviac zaujímalo.
Pred krytím každej akcie treba zistiť presný názov, pomenovanie podujatia, obsah, program, cieľ, zloženie účastníkov a kto ho usporiadal, ak sa to dá. Zamerať sa treba na obsah a z programu usúdiť, kto z organizátorov či účastníkov je najkompetentnejší poskytnúť zaujímavú informáciu.
Otázky na tlačových besedách musia byť formulované jasne. Ak sa činiteľ odpovedi vyhne, je možné ju zopakovať inými slovami alebo v správe uviesť, že odmietol odpovedať. Otázky sa nemusia týkať len témy tlačovej konferencie, ale musia sa týkať témy aktuálnej.
2. Stručnosť, hutnosť – Veľká časť bežných správ v bulletinoch agentúr nepresahuje 20-25 riadkov. Princíp stručnosti nemožno zamieňať so strohosťou, pretože ide predovšetkým o kvalitu oznámenia. Správa, ktorá podá daný obsah informácie na menšom priestore, je efektívnejšia ako formulácia, ktorá potrebuje viac priestoru.
Správa musí byť hutná, autor agentúrnej správy ide vo svojej formulácii priamo k podstate informácie bez akýchkoľvek okľúk a prikrášľovania.
3. Vecnosť – Prejavuje sa zameraním obsahu na to, čo sa skutočne stalo. Zásady vecnosti sa uplatňujú v mimoriadnom dôraze na presnosť faktických údajov a presnosť reprodukcie citovaných textov či prejavov.
4. Konkrétnosť – Je vyjadrená najmä v časovom a miestnom určení popisovaného deja, ako aj kvalifikovanej charakteristike zachytávanej udalosti či jej nositeľa, obsahu, priebehu, zmyslu, výsledkov a pod. Zdroje musia byť dôsledne uvádzané.
5. Zrozumiteľnosť – Spravodajský text musí byť všeobecne zrozumiteľný pre univerzálny okruh spotrebiteľov. Zrozumiteľnosť si vyžaduje jednoznačnosť formulácií, logickú stavbu a prístupný sloh. Treba vylúčiť neurčité výrazy a prázdne formulácie.
6. Autentickosť a objektívnosť – Autentickosť a hodnovernosť sa dosahuje prísnym dodržiavaním všetkých princípov agentúrnej práce. Spravodajstvo sa neprikláňa ani na jednu stranu, pretože nie je na agentúre, aby súdila, ale aby zbierala fakty. Absolútna nestrannosť musí byť zachovaná najmä v správach týkajúcich sa kontroverzných tém, o prejavoch treba referovať bez predsudkov voči prejavom rečníka. Slovo musia vždy dostať všetky zainteresované strany.
