Nahlásiť chybu v článku
Občas sa niekde objaví nejaká chybná informácia, preklep, či nesprávna interpretácia. Budeme radi, ak nás na túto chybu cez tento formulár upozorníte, aby sme ju mohli čo najskôr opraviť. Redakcia TASR.sk
TASR, 2. decembra 2024 15:14
Bratislava 2. decembra (TASR/OTS) - Na Slovensku je podľa posledných analýz z roku 2022 približne 330 000 dospelých vo veku 20–79 rokov s diabetom, čo predstavuje približne 8,5% populácie v tejto vekovej skupine. Odhaduje sa, že ďalších 30 % ľudí, ktorí majú diabetes nie je diagnostikovaných, čo zvyšuje riziko vzniku komplikácií. V roku 2022 dosiahli celkové priame náklady na zdravotnú starostlivosť spojenú s diabetom na Slovensku približne 187 miliónov €, čo v porovnaní s rokom 2015 predstavovalo 115 miliónov €. V Európe je diabetes zodpovedný za približne 1,1 milióna úmrtí ročne . Tieto štatistiky zdôrazňujú potrebu efektívnej prevencie, včasnej diagnostiky a adekvátnej liečby diabetu na Slovensku.
Komplikovaná legislatíva v oblasti úhrad senzorov pre diabetikov
Diabetes je dnes každodennou realitou pre približne 10 % slovenskej populácie. Hoci majú diabetes 1. a 2. typu rôzne príčiny, ich dôsledky predstavujú podobné riziká. Napriek tomu mnoho pacientov s diabetom 2. typu rieši dostupnosť moderných pomôcok bez podpory poisťovní, čo pre nich predstavuje značnú finančnú záťaž. V súčasnosti pacienti s diabetom 1. typu dostávajú príspevok vo výške približne 850 € ročne na glukózové senzory, pričom si zvyšok nákladov musia doplácať sami. „Pacienti s diabetom 2. typu nemajú vôbec hradené tieto senzory, napriek tomu, že by im v mnohých situáciách pomohli. Viedli by napr. k zníženiu hypoglykémií, hyperglykémií, lepšiu úpravu a korekciu príjmu sacharidov a výraznému zlepšeniu glykemickej kompenzácie. Vzhľadom na rozdeľovanie finančných zdrojov na Slovensku týmto pacientom poisťovňa neuhrádza senzorové technológie“, hovorí Viera Doničová, prezidentka Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Výsledky najnovších štúdií
V štúdii Reflect1 u pacientov, ktorí používali senzory v porovnaní s klasickým selfmonitoringom glukózy glukometrami, signifikantne kleslo relatívne riziko hospitalizácii kvôli hypoglykémiám ( - 68%), diabetickej ketoacidózy (- 45%). Rovnako aj štúdia RELIEF u pacientov z francúzskej databázy potvrdila pokles rizika hospitalizácie kvôli cievnej mozgovej príhode ( - 52%), srdcovému infarktu ( - 36%), fibrilácie srdca ( - 41%), zlyhania srdca ( -75%).
Štúdia Reflect2 publikovaná v prestížnom časopise Diabetológia potvrdila pokles rizika hospitalizácie u pacientov s DM druhého typu na inzulínovej liečbe: pre cievne mozgové príhody (-46%), pre akútne infarkty srdca (-25%); kvôli zlyhaniu srdca (-37%).
Potreba zmeny v prístupe k diabetu 2. typu
Bežným mýtom je, že diabetes 2. typu je čisto dôsledkom životného štýlu. V skutočnosti je ochorenie výsledkom viacerých faktorov, a to predovšetkým genetiky, znečistením životného prostredia, nie iba životným štýlom. „Tento mýtus často vedie k rozdielom v podpore a financovaní. Napríklad pri inzulínových pumpách je cena samotnej inzulínovej pumpy približne 3471 € na 4 roky a následne cena spotrebného materiálu k inzulínovej pumpe stojí okolo 1794 € ročne,“ vysvetlila doc. MUDr. Viera Doničová, PhD., MBA. Pacienti s diabetom 1. typu na inzulínových pumpách by potrebovali vyšší počet senzorov, pretože bez toho nevedia plne využívať funkcie inzulínovej pumpy. V tom Slovensko zaostáva za ostanými krajinami a pacienti si musia senzory dokupovať. Ale aj pacienti s diabetom 2. typu, napríklad tí, ktorí sú tiež na inzulínovej liečbe, by potrebovali monitorovať hladinu cukru, avšak musia si glukózové senzory hradiť sami.
Medzinárodné porovnanie: Slovensko zaostáva
Zatiaľ čo na Slovensku zaostáva podpora diabetikov v oblasti úhrad glukózových senzorov u 1. typu, aj 2. typu, v iných krajinách EÚ majú oveľa lepšie podmienky. V Rakúsku, Chorvátsku i Slovinsku majú obe skupiny diabetikov, 1. a 2. typu na intenzifikovanom inzulínovom režime IIT, nárok na plnú úhradu glukózových senzorov. Poľsko poskytuje úhradu s doplatkom, zatiaľ čo v Česku je plne hradená pre pacientov s diabetom 1. typu a od 1. 7. 2025 u pacientov 2. typu. na IIT. V porovnaní s týmito krajinami Slovensko výrazne zaostáva, čo sa odráža v liečbe ako pacientom s diabetom 1. typu, tak aj pacientom liečeným inzulínom s diabetom 2. typu.
Kontrola glukózy je základom správnej liečby diabetu
Každý diabetik, bez ohľadu na to, či ide o diabetes 1. alebo 2. typu, či je dospelý alebo dieťa, potrebuje presné monitorovanie hladiny glukózy v krvi, aby mohol efektívne zvládať svoje ochorenie. „Najvhodnejšie je tzv. kontinuálne monitorovanie glykémie, ktoré umožňuje sledovať pohyby hladín glukózy aj počas fyzického pohybu a spánku. Glukózové senzory by mali byť prístupné a plne hradené pre každého pacienta, pretože kontrola glukózy je základným predpokladom správnej liečby diabetu“, uviedla doc. MUDr. Viera Doničová, PhD., MBA a prezidentka Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Zdravotné poisťovne na Slovensku by mali hradiť 100 % nákladov na glukózové senzory predovšetkým pre pacientov, ktorí sú na intenzifikovanej inzulínovej terapii, bez ohľadu na to, či majú inzulínovú pumpu alebo pero. „Rovnako aj niektorí pacienti s diabetom druhého typu, ktorí sú na inzulíne, prípadne nemajú už vlastnú sekréciu inzulínu by výrazne profitovali z liečby senzorovou technológiou. Pacienti s opakovanými hypoglykémiami by rovnako potrebovali krytie senzormi. V mnohých krajinách EÚ už takéto modely uhrádzania senzorov fungujú“, vysvetlila Viera Doničová. Využívanie senzorov pri liečbe diabetes mellitus významne zlepšuje výsledky liečby diabetu, znižuje akútne komplikácie, počet hospitalizácií, a tým redukuje aj náklady na liečbu pacientov. Preto investícia do senzorovej liečby v konečnom dôsledku nielen pomáha pacientovi, ale šetrí ďalšie finančné náklady na jeho liečbu.
UPOZORNENIE: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.