OTS: Odchod Grécka z eurozóny by mohol spôsobiť globálnu ekonomickú krízu

UPOZORNENIE: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby (OTS) a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.

x x x

Bertelsmannova nadácia varuje pred rozsiahlym domino efektom

GUTERSLOH, Germany and BRUSSELS - (TASR/OTS) -

Vystúpenie Grécka z eurozóny sa spája s rizikom reťazovej reakcie v celej Európe a možno dokonca aj na medzinárodnej úrovni, pričom môže spôsobiť celosvetovú ekonomickú krízu. Postihnutými krajinami by neboli iba štáty z južnej Európy alebo členovia EÚ, ale aj USA, Čína a ostatné rozvíjajúce sa krajiny. K tomuto záveru dospela ekonomická analýza uskutočnená spoločnosťou Prognos AG v mene nemeckej Bertelsmannovej nadácie, ktorá opisuje finančné dôsledky a po prvý raz aj možné negatívne dopady na rast v Nemecku i v ďalších 42 priemyselne najvyspelejších a rozvíjajúcich sa krajinách do roku 2020 ihneď po vystúpení Grécka alebo iných krízou postihnutých štátov z eurozóny. Autori analýzy vyjadrujú vo výpočtoch vážne obavy.

V prípade Grécka by vystúpenie znamenalo platobnú neschopnosť, masívnu devalváciu novej gréckej meny, nezamestnanosť, pokles dopytu a mnoho ďalších problémov, ktorých dôsledky by rýchlo pocítili priami obchodní partneri Grécka. Len v štátoch na juhu Európy by výsledné straty do konca roku 2020 dosiahli až 164 miliárd eur alebo 14 300 eur na osobu. 42 najvyspelejších ekonomík sveta by sa muselo vyrovnať s celkovou stratou vo výške 674 miliárd eur.

Keďže nie je možné eliminovať potenciálne masívne následky, ktoré by vystúpenie Grécka z eurozóny spôsobilo v ďalších krajinách na juhu Európy postihnutých krízou, tieto možnosti boli tiež zohľadnené vo výpočtoch. Napríklad dodatočný odchod Portugalska z eurozóny by do roku 2020 spôsobil Nemecku stratu vo výške 225 miliárd eur a k tomu by ešte muselo odpísať pohľadávky v hodnote 99 miliárd eur. Globálna strata by sa vyšplhala na 2,4 bilióna eur, pričom USA by niesli stratu 365 a Čína 275 miliárd eur. V tom prípade by strata príjmu na obyvateľa v Nemecku počas ôsmich rokov dosiahla 2 790 eur.

"Musíme zabezpečiť, aby súčasná situácia nevyvolala ďalšiu reakciu," varuje Aart De Geus, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Bertelsmannovej nadácie. Nestabilita trhu v dôsledku odchodu Grécka alebo Portugalska by drasticky zvýšila riziko pre už aj tak veľmi zadlžené ekonomiky Španielska a Talianska s tým, že ďalšie narušenie eurozóny by bolo neodvratné. Európska skupina pre solidaritu by podľa De Geusa virtuálne túto situáciu vôbec nezvládla, aj keď dôsledky svojho odchodu by znášali tieto odchádzajúce krajiny.

Situácia by sa mohla ešte zdramatizovať, keby sa zohľadnil aj odchod Španielska. Ak by aj Španielsko vystúpilo z eurozóny strata v Nemecku do roku 2020 by sa vyšplhala na 850 miliárd eur a Nemecko by sa muselo vzdať pohľadávok v hodnote 266 miliárd eur. V USA by boli vystavení strate v rozsahu 1,2 bilióna eur a v 42 analyzovaných krajinách by sa strata pohybovala na úrovni 7,9 bilióna eur. Aj celková strata na obyvateľa by v takom prípade stúpla. Výsledná strata na obyvateľa za osem rokov by do roku 2020 vzrástla v Nemecku na 10 500 eur, v USA na 3 700 eur, vo Francúzsku na 18 200 eur a v Španielsku na 16 000 eur.

Táto situácia by sa úplne vymkla spod kontroly, keby sa európska kríza dostala do bodu, kedy by z eurozóny muselo odísť aj Taliansko: Nemecko by prišlo o 1,7 bilióna eur a pohľadávky v hodnote 455 miliárd eur. Ekonomické straty v Nemecku s viac než 21 000 eurami na obyvateľa by v niektorých prípadoch boli dokonca vyššie než v odchádzajúcom Grécku s viac než 15 000 eurami, Portugalsku a Taliansku s takmer 17 000 eurami a Španielsku s 20 500 eurami. Výsledkom by bola rastúca nezamestnanosť obyvateľstva: len počet nezamestnaných v Nemecku by do roku 2015 vzrástol o viac než milión.

Tento scenár by nakoniec viedol k dramatickej medzinárodnej recesii a globálnej ekonomickej kríze. Do roku 2020 by podľa analýzy dosiahli straty v sledovaných krajinách spolu 17,2 bilióna eur. Najväčšiu stratu by v tejto fáze konkrétne utrpelo Francúzsko (2,9 bilióna eur), USA (2,8 bilióna eur), Čína (1,9 bilióna eur) a Nemecko s približne 1,7 biliónom eur.

Vo svojom celkovom hodnotení dospeli autori k tomuto záveru: zo začiatku ojedinelé odstúpenie Grécka a jeho platobná neschopnosť by sa mohlo z ekonomického hľadiska zdať ako zvládnuteľné, ale v jeho dôsledku by globálna ekonomika mohla upadnúť do hlbokej recesie, keďže je veľmi ťažké vypočítať celkový dopad a táto recesia by sa nezastavila v ekonomikách mimo Európy.  

Okrem čisto ekonomických dôsledkov je potrebné zohľadniť aj sociálne napätie a politickú nestabilitu – primárne v krajinách, ktoré by z Európskej únie vystúpili, no i v iných štátoch. Nebezpečenstvo vypuknutia požiaru so všetkými ekonomickými a politickými dôsledkami, ako aj následný sociálny dopad platobnej neschopnosti Grécka a odstúpenie od eura predstavujú hrozbu, ktorej by medzinárodné spoločenstvo štátov malo za každú cenu zabrániť – dokonca aj mimo Európy.

O štúdii: Výpočty sú založené na ekonometrickom modeli VIEW spoločnosti Prognos AG, prostredníctvom ktorého je možné reprodukovať národné ekonomiky 42 priemyselných a rozvíjajúcich sa krajín na základe empirických údajov pochádzajúcich z dlhodobého a podrobného pozorovania. Na porovnanie boli použité jednotné prognózy alebo odhady na výpočet nákladov spojených s odchodom štyroch krajín. Preto bol pre všetky krajiny vypočítaný priemerný dlh vo výške 60 % pre súkromných ako aj verejných dlžníkov a 50 % devalvácia novo predstavených mien v odchádzajúcich krajinách v porovnaní s eurom.

Ďalšie informácie nájdete na stránke: http://www.bertelsmann-stiftung.de

Ďalšie informácie: http://www.bertelsmann-stiftung.de/cps/rde/xchg/SID-820AB F20-F6D742A4/bst_engl/hs.xsl/index.html

V prípade otázok, prosíme, kontaktujte:    

Dr. Thieß Petersen    

Tel. +49(0)52-41-81-81218

E-Mail:thiess.petersen@bertelsmann-stiftung.de

Dr. Ulrich Schoof 

Tel. +49(0)52-41-81-81384

E-Mail:ulrich.schoof@bertelsmann-stiftung.de