OTS: Pamätný deň – „Deň obetí okupácie v roku 1968“

Košice 21. augusta (TASR/OTS) - Invázia vojsk Varšavskej zmluvy začala v noci z 20. na 21. augusta 1968. Šlo o násilné, vojenské potlačenie vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6300 tankov a obrnených transportérov, 2000 diel a 950 lietadiel.

Na mnohých miestach našej krajiny sa neozbrojení občania postavili do cesty okupačným tankom, prebiehali početné demonštrácie. Na takéto akcie odpovedali vojaci okupačných armád na niekoľkých miestach streľbou do davu protestujúcich, ktorej dôsledkom boli obete na ľudských životoch. Na Šafárikovom námestí v Bratislave, v priestoroch pred budovou Univerzity Komenského, sa zhromaždilo viacero ľudí okolo cesty, kadiaľ prechádzala vojenská technika. Do tankov hádzali aj dlažobné kocky. Následná streľba sovietskych vojakov do zhromaždených si vyžiadala životy troch ľudí: mladú študentku Danku Košanovú zasiahla odrazená guľka, kapitán Dunaj plavby Ján Holík zomrel na mieste po zásahu striel do tváre a robotník Stanislav Sivák zomrel pri prevoze do nemocnice po postrelení do brucha odrazenou guľkou. V Bratislave bolo mimoriadne rušno aj na druhý deň, 22. augusta krátko popoludní, kedy sa protesty sústredili na Námestí SNP. Mladý učeň Peter Legner dostal zásah do chrbta a zrútil sa na zem. Spolu s ním bol ťažko ranený aj ďalší mladík, Jozef Szvityel. Obaja utekali v dave pred streľbou medzi poslednými, čo sa im stalo osudným.

Najtragickejšie dopadla bilancia 21. augusta 1968 v Košiciach, kde sa odohrávali intenzívne protesty. Okolo poludnia tu vojaci ťažko poranili robotníka Bartolomeja Horvátha, ktorý pracoval na stavbe hotela Slovan. Zraneniam podľahol 11. septembra 1968. Krátko popoludní zasiahla pred vchodom do predajne Tuzexu guľka 16-ročného učňa z Východoslovenských železiarní Michala Hamráka, ktorý v dôsledku priestrelu srdca a hrudníka zomrel na mieste. 19-ročný študent hudby Ladislav Martoník dostal krátko nato zásah do hlavy a ťažkým zraneniam podľahol na druhý deň v nemocnici. V dôsledku streľby na Námestí osloboditeľov zomreli v popoludňajších hodinách aj Ján László a robotník Jozef Kolesár. Pracovník Východoslovenských železiarní Ján Hatala bol zasiahnutý guľkou pri čerpacej stanici. Ivan Schmiedt bol zasiahnutý zozadu do hlavy potom, ako sa v dôsledku streľby vojakov zastavila električka, ktorou sa viezol z práce.

Bratislava a Košice však neboli ani zďaleka jedinými miestami na Slovensku, kde 21. augusta zomierali v dôsledku okupácie krajiny občania. Postihnutá bola napr. aj Detva, Zvolen, Poprad, Rožňava, Šulekovo, Topoľníky, Važec alebo Kapušany.

Vojenské jednotky Maďarska, Bulharska, Poľska a NDR opustili naše územie už do 4. novembra 1968, sovietske však zostali zhruba v počte 150 000 osôb. Tieto vojská opustili našu krajinu až v roku 1991. Okupácia najprv vyvolala výraznú emigračnú vlnu: v rokoch 1968-1969 utieklo z Česko-Slovenska viac ako 70 000 občanov, a v období následnej tzv. normalizácie utekalo z Česko-Slovenska priemerne 5000 občanov.

Obrovské boli materiálne a environmentálne škody – niektoré environmentálne záťaže neboli odstránené doteraz. Celková výška materiálnych škôd, spôsobených sovietskou armádou na území Česko-Slovenska, bola odhadnutá na 6 miliárd Kčs. Morálne škody, spôsobené viac ako dve desaťročia trvajúcou okupáciu, neslobodou a tzv. normalizáciou sú nevyčísliteľné.

Preto by sme si mali uctiť nespočetné obete okupácie a normalizácie keď dochádzalo k hrubému porušovaniu ľudských práv.

Múzeum obetí komunizmu, 21. augusta 2024

UPOZORNENIE: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.