OTS: Štátne vyznamenanie pre Petra Murdzu

Rad Ľudovíta Štúra II. trieda - in memoriam

Košice 13. januára (TASR/OTS) - Ing. Peter Murdza, SF (5. november 1954 - 14. december 2009) pochádza zo Starej Ľubovne. V roku 1979 ukončil Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Od roku 1976 sa stal členom Spoločenstva Fatima. V rokoch 1979 – 1989 pracoval na Inšpektoráte telekomunikácií. Od roku 1976 do roku 1989 tajne pôsobil ako animátor medzi vysokoškolskou mládežou v Bratislave. Po tajnom štúdiu teológie bol v roku 1987 biskupom J. Ch. Korcom tajne vysvätený za katolíckeho kňaza. Po Nežnej revolúcii bol jedným zo zakladateľov Hnutia kresťanských spoločenstiev mládeže, kde bol v rokoch 1991 – 1994 pastoračným asistentom. V rokoch 1994 - 2009 pôsobil ako duchovný v Nitre a zároveň bol tajomníkom Komisie pre laikov pri Konferencii biskupov Slovenska. V roku 2009 vo veku 55 rokov náhle zomrel. Dňa 6. decembra 2019 bol ako významný rodák Starej Ľubovne ocenený udelením čestného občianstva mesta in memoriam.

Začiatkom 70. rokov sa spoznal so Silvestrom Krčmérym a Vladimírom Juklom, s ktorými neskoršie tvoril spoločenstvo Fatima. Od roku 1975 sa na vysokej škole zúčastňoval a neskoršie aj viedol tajné stretnutia katolíckej vysokoškolskej mládeže.

V roku 1976, po vstupe do spoločenstva Fatima, zakúpil v bratislavskej Trnávke dom, kde s priateľmi vybudoval tajný sklad náboženskej literatúry prepašovanej zo zahraničia. Sklad bol zamaskovaný pod otváracími schodmi a vstupovalo sa do neho po rebríku. Až do roku 1989 do neho cez západnú pomoc prúdili desaťtisíce exilových náboženských kníh, ktoré následne s priateľmi distribuoval po celom Slovensku. Neskoršie sa v tajnom sklade uskladňovali samizdaty pred ich distribúciou. Štátnej bezpečnosti sa nepodarilo distribučné stredisko ani tento sklad nikdy odhaliť.

Od 80. rokov mal na starosti oblastné stretnutia, v ktorých sa pravidelne stretávali aktivisti tajnej cirkvi. Oblastné stretnutia slúžili na distribúciu prepašovaných kníh, samizdatov, informovanie aktivistov, organizovanie podpisových akcií, koordinovanie rôznych neverejných akcií. Osobne mal na starosti Banskú Bystricu, Zvolen a Detvu.

V rokoch 1985 – 1989 bol redaktorom celoslovenského samizdatového časopisu Náboženstvo a súčasnosť, ktorý výrazne prispel k rozširovaniu slobody v totalitnej spoločnosti. Samizdatový časopis v roku 1989 dosiahol náklad 1000 kusov.

Po tajnom štúdiu teológie bol v roku 1987 biskupom J. Ch. Korcom tajne vysvätený za katolíckeho kňaza. Následne sa podieľal na tajnej pastorácii, kde používal krycie meno Vendelín.

V osemdesiatych rokoch, v rámci spoločenstva Fatima, mal na starosti oblasť strednej Ázie vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktorú navštevoval ako turista a domácim kresťanom pašoval náboženskú literatúru a Biblie.

V roku 1987 bola v jeho dome vybudovaná podzemná tlačiareň pre tlač periodických a neperiodických samizdatov, do ktorej sa vchádza podzemným tunelom. V tlačiarni bol nainštalovaný výkonný malý ofsetový stroj, prepašovaný zo zahraničia. Do Nežnej revolúcie sa v tajnej tlačiarni vytlačilo niekoľko stotisíc strán samizdatu. Počas Nežnej revolúcie sa v podzemnej tlačiarni tlačili rôzne vyhlásenia podporujúce prebiehajúce zmeny.

V roku 1988 sa stal koordinátorom všetkých aktivít tajnej cirkvi na vysokých školách v Bratislave.

Podpísal niekoľko verejných vyhlásení a podpisových akcií: Vyhlásenie českých a slovenských katolíkov k 70. výročiu vzniku Československej republiky (1988), Verejný list z príležitosti výročia založenia SÚSCM v Ríme (1988). Taktiež podpísal rôzne podpisové akcie za náboženskú slobodu a podporu nespravodlivo prenasledovaných (1985 – 1989).

V období normalizácie 1969 - 1989 sa zúčastňoval aktivít, ktoré rozširovali vnútornú slobodu občanov Slovenska. Bol aktívnym občanom, ktorý zápasil za pravdu, spravodlivosť a slobodu. Nepochybne jeho aktivity prispeli k pádu komunistického režimu.

Po Nežnej revolúcii pokračoval vo svojich aktivitách, ale už v slobodnej spoločnosti. Bol jedným zo zakladateľov Hnutia kresťanských spoločenstiev mládeže.

Svoje spomienky z obdobia totality opísal v knihách Jána Šimulčíka - Svetlo z podzemia (1997) a Zápas o nádej (2000).

V roku 2009, vo veku 55 rokov, náhle zomrel.

V roku 2025 mu prezident republiky Peter Pellegrini udelil Rad Ľudovíta Štúra II. trieda - in memoriam, za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Pavol Hric

Knižnica samizdatu – súčasť Múzea obetí komunizmu

UPOZORNENIE: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.