OTS: V horúčave s chladnou hlavou

Foto: Hospodársky klub

Bratislava 21. júna (TASR-OTS) - Vo štvrtok 20. júna krátko pred 11. hodinou bolo pred Pálffyho palácom 39 stupňov Celzia a vo vnútri rovných dvadsať. Na 96. riadne zhromaždenie a celkove 236. podujatie združenia prišlo 79 riadnych členov a 15 hostí. Medzi nimi boli aj minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský a predseda MOK a SOPK Peter Mihók, ako aj veľvyslanci VSR a Kuby a diplomati z ďalších štátov mimo EÚ. Faktom je, že dvaja z účastníkov mítingu odišli predčasne zo zdravotných dôvodov.

Zhromaždenie otvoril a o zodpovednosti spoločenských lídrov hovoril zakladajúci člen združenia Peter Kasalovský. Vyhlásil aj štyroch nových laureátov Zlatého biatca za rok 2012 zo Slovenskej republiky. Stali sa nimi Techniserv, s.r.o., a jeho riaditeľ Roman Danda za export znalostí a skúseností do zahraničia, za prezentáciu SR ako krajiny s vysokoznalostným potenciálom a za spoluprácu s vysokými školami, prezident Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš a členka predstavenstva VÚB, a.s., Elena Kohútiková za prínos k bankovej kultúre SR a bývalá predsedníčka vlády SR 2010-2012 a sociologička prof. Iveta Radičová za štátnickú zodpovednosť vo vzťahu k Európskej únii a procesu celoeurópskej integrácie. Zlatý biatec odovzdával jeho laureát spred dvoch rokov prof. MUDr. Ján Breza, CSc. spoločne s predsedom výboru Jánom Gabrielom a podpredsedníčkou výboru Teréziou Lovíškovou.

Bez popisu Foto: Hospodársky klub

Na pravé poludnie sa teplota v rokovacej sále zvýšila na 29,5 stupňov Celzia, avšak neznížila sa pozornosť účastníkov zhromaždenia, keď veľvyslanec VSR v SR Xuan Luu Nguyen prezentoval vietnamské hospodárstvo a spoločenské pomery, ale aj podmienky na podnikanie a investovanie.

Pred 13. hodinou bolo už aj v rokovacej sále nad 31 stupňov Celzia. Viacerí prihlásení do druhej časti celoklubovej diskusie "Aké chce – potrebujeme Slovensko ?" navrhli, že svoje diskusné príspevky pošlú písomne. V diskusii však vystúpili Milan Mňahončák, ktorý hovoril o rusínskej národnosti, a po ňom ako hosť a možný prezidentský kandidát, poslanec NR SR Radoslav Procházka.

Tému novej celoklubovej diskusie "Médiá a ich ovplyvňovanie verejnej mienky a politiky" prezentoval v úvodnom slove Vadim Brezny a jej rámec vyznačil Peter Kasalovský (pôsobil päť rokov ako šéfredaktor HN, päť rokov ako šéfredaktor Hospodárskeho denníka a celkove v médiách 26 rokov).

Peter Kasalovský, zakladajúci člen a správca O zodpovednosti politických a spoločenských lídrov

Vážené zhromaždenie, spomínam si, že aj v miléniovom roku som mal to šťastie diskutovať s jedným z najčestnejších ľudí v našej krajine. Na našej pôde som už viackrát spomínal záver dvojhodinového rozhovoru s kardinálom Korcom, ktorým bola otázka: "Kde sa stala chyba, že najvyššou hodnotou sú peniaze – majetky, a nie človek a v jeho záujme zlepšujúce sa sociálno-hospodárske a občianske pomery ?".

Viaceré uznávané osobnosti aj v tejto sále majú názor, že medzi ideálmi režimovej zmeny a skutočnosťou je priepastný rozdiel. Ospravedlňujú ho nielen dnes, ale v celom období od 1989. roka akousi daňou "transformácii" a "demokratizácii", ale aj pomermi vo väčšine štátov. Triumfálny návrat z jedného režimu do predošlého po štyroch desaťročiach sa však neudial. I keď jeho 101-percentnosť, medikamentóznu zázračnosť a ľudskú úspešnosť hlásali tí, ktorí sa stali vďaka tomu priam ikonami-modlami nového režimu.

Ešte aj dnes "vodcovia" nových strán, ktorí sú tu dobrých dvadsať rokov a pomaly sa dĺžkou svojho pôsobenia v politike vyrovnajú predchodcom z čias do 1989. roka, porovnávajú s minulým režimom. Ani jeden z nich (!) si však už nespomína na to, čo deklarovali občanom buď na námestiach a uliciach alebo v médiách. Akoby potom ktokoľvek z nich mohol porovnávať sľuby, verejné záväzky, ba dokonca plány s našou skvostnou realitou ?!

Inou otázkou by bola občianska drzosť v podobe žiadosti na bohviekoho o odpočet činov a ich dôsledkov konkrétnych politikov. Tí sú však chránení lepšie ako ohrozené druhy fauny a flóry, pokiaľ nedôjde k vzbure policajtov, prokurátorov alebo sudcov, ako sa to stalo minulý týždeň u našich západných susedov. Alebo by sa mohla vyjadriť "národná elita" na túto tému, ale tajne. Požiadať občanov o názor na dielo ponovembrovej garnitúry, to by mohlo byť vskutku problémové.

Dámy a páni, pôvodne som chcel povedať niekoľko poznámok z nadhľadu. O tom, ako to chodí v šírom svete a tiež u nás. Avšak dušovanie sa dvoch politikov o tom, že ich bytostným záujmom je len blaho, radosť a šťastný život v pomeroch, v ktorých bude viac a viac sociálnej spravodlivosti, môj zámer zmenilo. Páni Július Brocka a Ján Richter v diskusnej relácii "O 5 minút 12" z 26. mája opäť len potvrdili, že za realitu nepociťujú zodpovednosť.

Obaja akoby nepôsobili v politike, ktorej výsledkom je aj "slovenská kríza". Všestranná a dlhodobá, deprimujúca a dehonestujúca občana. Nepodpísali sa pod priepastné sociálne rozdiely v spoločnosti?! Jeden z nich dokonca hovoril o tom, že ľudia poberajúci viac odmien a platov zo štátnych a verejných zdrojov sú kvalitatívne výnimoční oproti ostaným - druhoradým občanom (!). Druhý politik toto prisudzoval len vládnucej strane a o súkmeňovcoch sa nezmieňoval.

"Kde nič nie je, tam ani smrť neberie!", táto ľudová múdrosť, žiaľ, akosi stratila platnosť. Možno, že táto "neúplatná pani", t.j. smrť sa dala na cestu korupcie, lebo ťažko je vysvetliť zarážajúci následný spoločenský jav. V 1989. roku mali občania u nás okrem holých rúk aj "holé zadky", ale niekoľko desaťtisíc z nich sa stalo nie zo dňa na deň, ale podstatne rýchlejšie ako istý Rothschild majetkovými a potom finančnými multimilionármi. V ubiedenej krajine a na pokraji bankrotu podľa nových vodcov, ktorej bohatstvom sú len a len ľudia so svojimi túžbami a predstavami a znalosťami, sa konal zázrak.

Štátny majetok "SA" transformoval. A práve to smiešne "SA" spôsobilo, že sa tak stalo. Majetok sa za smiešne sumy dostal do súkromných rúk. A potom sa ten pôvodne konkurencieschopný majetok dostal k zahraničným investorom. Neinkasoval štát, lež naši občania, ktorí dnes chcú byť považovaní za úspešných podnikateľov. Vďaka vazalským médiám, nehovoriac už o médiách, ktoré nič netušia o tom, čo je vôbec verejnoprávnosť, sa tak deje. Sú tu aj jedinečné "predaje", akým sú Slovenské elektrárne. Kde sme energeticky ?! Čo tu stojí kWh?

Najširšia verejnosť je pamäťovo ochudobnená o 1,8 milióna občanov, ktorí zomreli od zmeny režimu, sa už vyrovnala s tým, že "holosť" je opäť dedičnou.

Aká je to morálka, keď trebárs poslanec parlamentu "šéfuje" o. i. vysokej škole, keď primátor "šéfuje" o.i. dvoch katedrám na dvoch vysokých školách ?! Je nám čo závidieť, dámy a páni. Je to predsa vec zorného uhla. Priemerná mzda je kdesi okolo osemsto eur, ale máme pekný kopec osôb, ktoré zarobia desaťkrát viac. Nie podnikateľsky, ale drancovaním štátnych a verejných zdrojov. Treba im tlieskať a prípadne začať so stavbami bustičiek a pomníkov. A pán minister Richter to vníma tak, ako sa to má správne vnímať. Prečo by nemali byť odmenení za svoju výnimočnú kvalitu ?

Je tu štát v štáte (a to v každom štáte na tomto svete). To však neznamená, že je to normálne pre väčšinu rozmýšľajúceho národa. Je tomu tak vo všetkých oblastiach života spoločnosti a bez výnimiek. Tieto mechanizmy fungujú však preto, že sú vyživované zo štátnych a verejných zdrojov. A čo je podstatné, dlhodobo fungujú na dlh – na pôžičky a úvery, ktorých splatnosť už nie je svojou výškou nad ani oblakmi a časovo v nekonečne. Finančná zadlženosť štátu, miest a obcí, firiem, ale aj občana je vskutku desivá. A radosť nad radosť, opäť sme predali dlhopisy v hodnote 200 miliónov eur za výbornú cenu, hlásali unissimo rezort a médiá. Na čo potrebujeme ďalších 200 miliónov eur?!

Pod hranicou biedy je 700 tisíc ľudí a s exekúciou sa potýka viac ako 350 tisíc občanov a teda aj voličov budúcich vlastných pomerov. A tak každé "demokratické" voľby sa potom podobajú myšlienkam samovraha. Aj ten myslí na to, že chce ukončiť život, ale v skutočnosti len hľadá spôsob ako ho ukončiť. Občan si voľbami určí z nepotrebného tovaru ponúkaného politickými stranami ten najmenej škodlivý. Inú možnosť nemá. A to je vlastne spôsob, akým ho jedna s politických "organizácií" na Slovensku bude nasledujúce roky balamutiť a "schudobňovať".

Ako to je teda s tou našou demokraciou ? Pripomenúť by sme mohli názory, že nadbytočnými sú vlastne dôchodcovia, ktorí by mali žiť takých päť rokov po nadobudnutí dôchodku. Tak sa predsa vyjadrili "otvorene" českí politici z ODS a sociálnej demokracie. Kdeže sú tie ich peniaze zo sociálneho poistenia, ktoré platili po celý život ?! Alebo sa z predaja štátnych firiem, alebo z družstevných dali bokom financie, ktoré do nich tiekli v ére "socializmu" aj z týchto zdrojov. Kto by tomu dnes uveril ? Prečo by sa teda politici mali klaňať dôchodcom a vytvárať im také podmienky, aby mohli hovoriť o "šťastnej jeseni života"?!

Nič také. Kedysi som takmer dostal pokarhanie za to, že som meditoval na "filozofiou" mladomanželských pôžičiek v 70. rokoch. Len som nahlas vyslovil vtedy aj dnes kacírsky názor, že zadlženosť obmedzuje slobodu človeka. Aká je sloboda ľudí s hypotekárnymi úvermi na dvadsaťpäť - tridsať rokov ? A to nechcem vytvárať paniku, že do desiatich rokov poklesne počet súčasných pracovných miest o 50 %, keďže ľudí budú nahrádzať IT a vôbec nové technológie. O tom naši politici ešte nerozmýšľajú, ale spoločne v EÚ chcú riešiť zamestnanosť mladých bez ohľadu na spomínaný faktor.

Filozof Václav Bělohradský hovorí v tejto súvislosti o paradoxe, ktorý treba politicky formulovať. Zmyslom technológie je oslobodiť človeka od práce, zatiaľ čo všeobecne presadzovaný zmysel ekonomického rastu je vytvoriť nové pracovné príležitosti. Zatiaľ oslobodzujeme človeka od práce, ale napriek rétorike rastu, nové pracovné miesta, ak vôbec pribúdajú, nie sú schopné nahradiť úbytok tých starých. Čoraz vyššia produktivita práce, čoraz menej zamestnancov.

Nebodaj sa politici zobudili. Nie, nestalo sa. A my "miniobčania" už o tom diskutujeme roky a aj o nepodmienenom príjme ako jedinom momentálnom riešení. Samozrejme, vrátane zdanenia neživej práce, ktoré by bolo tiež na osožné.

Bez popisu Foto: Hospodársky klub

Dámy a páni, ak dnes máme na programe pokračovanie diskusnej témy "Aké chceme (potrebujeme) Slovensko?", tak si treba povedať pravdu pravdúcu. Nepríjemnú, ba aj neželanú, tvrdo odmietanú všetkými politikmi. Prečo je dnes toľká bieda s osobnosťami? Z jediného dôvodu, jestvuje minimálny priestor pre "človečiu politiku". Aby sme nevedeli, čo ľudia naozaj potrebujú? Tak tomu bolo aj v minulom režime, čo mi raz dosť obšírne vysvetľoval môj sused – neskôr objavený velikán ducha Egon Bondy, tak je tomu aj v súčasnosti.

Je to o ošiali politickej moci, o vojenskom potenciáli, o financiách a o podriadenosti individuálneho vedomia pravdám samozvaných elít. Tie vznikajú a rozvíjajú sa ako huby po daždi nielen vo svetovom meradle, ale aj u nás doma. Sú večnejšie ako niekdajší vodca svetového proletariátu. Je ich nespočetne veľa a sú vlastne akýmsi DDT. Nielen z presvedčenia, ale aj dobrovoľne pre vlastnú neschopnosť pohybu vpred a, pochopiteľne, aj zo zištných dôvodov: získať zaujímavú pozíciu.

Čo tam po národných potrebách a záujmoch? Môj priateľ z vysokého duchovenstva pred rokmi zistil, že jeden z našich premiérov celý rok nespomenul ani raz termín "národ slovenský". Vtedy by bolo choré spytovať sa, či si vyjasnili v Bruseli, čo je a čo má byť Európska únia... Najširšie vrstvy obyvateľstva a medzi nimi aj inak rozumní ľudia (vyznávači Schumana, Kohla aj Mitteranda) sa spoliehali, že po jej prvom a druhom rozšírení to bude známe a diskutovateľné. A dnes tu máme problém, ktorým je zradnosť, lež nestrestateľných politikov, ktorí sami seba nezvládli a celkove zlyhali, ba strápnili sa.

Čo s takými, ktorí verejne a bez akýchkoľvek zábran deštruujú Európsku úniu a eurozónu? Napríklad tak činí niekdajší nemecký minister financií Oskar Lafontaine. Činia tak len z dôvodov najprozaickejších, ktorými je vlastná popularita, odpútanie pozornosti od vlastnej škodnosti a vlastný prospech. Čo s takými, ktorí opomínajú, že o tom, aká má byť EÚ musia rozhodnúť jej občania, a nie niekoľko ministerských predsedov, ktorých životnosť je krátka.

Dámy a páni, o zodpovednosti by sa dalo hovoriť v každom rezorte – odvetví ľudskej činnosti. My však máme absenciu demokracie, a neraz hlavne nedostatok zdravého rozumu. Inak by sme chceli počuť – vedieť, o čom je Slovensko, aké je, aká má byť a aké bude na základe konkrétnych plánov. V živej pamäti mám, keď sa ma thajský vicepremiér, neskôr šéf WTO Supačai spytoval v 1995. roku, prečo sme odstúpili od centrálne plánovaného rozvoja. Rozvíjal totiž myšlienku, že je to významné pre politickú stabilitu, ako aj pre občiansku demokraciu.

Politické strany si postupne z plánov, ktoré ako tak používali v prvej polovici 90. rokov, urobili akési skice svojich predstáv. Azda aj o tom, čo by bolo treba, lež príliš "vzdušné", a teda nekontrolovateľné. Nepotrebujú predsa občana, ktorý ich chce kontrolovať, alebo aj odvolať, či nevoliť. Želajú si trvalú situáciu, keď budú mať poivoir rozhodovať za občanov, teda v mene zastupiteľskej demokracie, lebo, kto iný ako oni vedia, čo je pre štát a jeho občanov najlepšie !

Na záver by som chcel zdôrazniť, že tento marazmus je z vôle politikov a bude dovtedy, kým sa nezruší "jeden volebný obvod", čo je tá najhoršia totalita – vo forme trápnej súťaže politických strán, ktorá znamená strnulosť a postupný úpadok, ktorého svedkami sme vo všetkých smeroch. Kým sa nedopracujeme k tomu, aby do parlamentu mohli kandidovať aj nezávislé osobnosti, ktoré nemohli profitovať na financiách za poslanecké mandáty, za lobistické úplatky a podobne. Aby sa zabránilo napríklad tomu, aby sa v politike exponovali ľudia, ktorí sa len nedávno narodili v zbohatnuvších a nedostatočne mravných rodinách v rokoch našej nezabudnuteľnej transformácie, ktorej ciele sa nenaplnili a ani ich nemajú v úmysle splniť. Aby dostali rovnaký spoločenský status ako má dnes známa ŠtB.

Dôvodom nášho marazmu bola praobyčajná ľudská dôvera, ktorá je zneužiteľná. Bez právomocnej občianskej kontroly o to viac. Za povestných sedem rokov nám tu vznikla elita, ktorá sa strieda vo vládnutí, resp. má schopnosť samovýroby, ale nemá schopnosť samočistiacu.

Upozornenie: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.

lt vs