OTS: Vitajte vo Svetielku. Nazreli sme do centra pre deti s ťažkým hendikepom

Fyzioterapeutka: Po dvoch rokoch cvičení začala chodiť. Je to neopísateľný pocit, pre ňu aj pre nás

Bratislava 24. septembra (TASR/OTS) - Viera, láska, nádej. Čítame pri vstupe do budovy s názvom Centrum Svetielko. A presne to je to, čo centrum dáva. Vieru v kvalitnejší život, nádej pre pohyb, osamostatňovanie a najmä lásku. Centrum Svetielko už trinásť rokov pomáha napredovať deťom s ťažkým hendikepom. Pôsobí v troch slovenských mestách Bratislave, Trenčíne a Prešove. Aktuálne plánuje otvoriť novú štvrtú pobočku v Žiline, kde veľmi chýba takáto služba a pomoc. Boli sme sa pozrieť, ako to u nich vyzerá. GABRIELA LAURENČÍKOVÁ pôsobí v Centre Svetielko v Trenčíne tretí rok ako fyzioterapeutka. Hovorí, že v trenčianskom tíme ich pracuje osem, okrem šiestich fyzioterapeutov aj koordinátorka centra, psychologička a logopedička.

Terapie či rehabilitácie. Čo u vás deti nájdu a kto k vám chodieva?

V Centre Svetielko máme rôzne terapie a metódy pre deti s neurologickými poruchami, rôzne fyzikálne prístroje, zábaly, robíme aj kyslíkovú terapiu, ktorá pomáha prekrviť celé telíčko, ultrazvuk, biolampu, rebox či kryoterapiu. Je toho veľa a snažíme sa o komplexnú starostlivosť o dieťa. Preto u nás pôsobí aj logopedička či psychologička. Staráme sa nielen o telíčko detí, ale aj o ich hlavičku. Chodia k nám detičky s rôznymi hendikepmi, napríklad autistické, s detskou mozgovou obrnou, rôznymi neurologickými či genetickými ochoreniami, Downovým syndrómom.

Odkiaľ k vám deti prichádzajú, asi nie sú len z Trenčína?

Nie, je to rôzne, napríklad máme tu deti aj z Lučenca či z východu Slovenska. Deti k nám chodia buď na pravidelné cvičenie raz či dvakrát do týždňa alebo na pobyty. V blízkosti máme ubytovanie, s ktorým im vieme pomôcť, a deti k nám v rámci pobytov chodia cvičiť každý deň. Okrem rehabilitácií majú u nás v rámci pobytu aj terapie, napríklad logopédiu, biofeedback alebo snoezelen.

Biofeedback, čo si pod tým môžeme predstaviť

Neurofeedback nazývaný aj EEG Biofeedback je tréningová metóda využívajúca biologickú spätnú väzbu, čiže feedback a signály elektrickej aktivity mozgu na zlepšenie a optimalizovanie fungovania mozgu. Neurofeedback nám nastaví akési zrkadlo a umožní nám trénovať tú mozgovú aktivitu, ktorú potrebujeme posilniť. Teda vieme cielene nastaviť tréningy na podporu reči, sústredenia, potlačenie stresu a úzkostí či poruchy spánku alebo učenia. Ak má dieťa stres alebo hnev, pomôže mu tie emócie zvládnuť, čo je pri deťoch s autistickými poruchami veľká pomoc.

Chodia k vám deti aj špeciálne napríklad len na túto tréningovú metódu?

Áno, chodia.

V centre pracujete ako fyzioterapeutka, ako rehabilitujete s deťmi?

Máme tu rôzne rehabilitačné metódy, napríklad TheraSuit, jeho súčasťou je špeciálny kozmický oblek, ktorý je neurostimulačný pre liečbu detí s neurologickými poruchami. Dieťatku dáva pojem o tom, kde sú jeho svaly oslabené, kde potrebuje spevniť a posilniť svaly. Keď má dieťa oblek, cvičí sa mu v tom ťažšie, dáva to istý odpor a dieťa to stimuluje. Umožňuje nácvik správnych pohybov aktívnym využívaním všetkých svalových skupín. V rámci tejto metódy vieme cvičiť aj s dieťaťom, ktoré nevie samo stáť. Vieme si ho upevniť, dať mu špeciálny opasok a lanká a dieťa to potom ustojí a my ako fyzioterapeuti vieme s ním viac spraviť a cvičiť. Kľúčovým prvkom tejto metódy je posilňujúci program, vytvorený pre klienta na základe jeho individuálnych potrieb, silných a slabých stránok.

Vidíte na deťoch posuny, zmeny, ako na ne vplýva cvičenie?

Veľmi vidieť, ktoré deti cvičia pravidelne. Napríklad na deťoch s detskou mozgovou obrnou, ktoré cvičia pravidelne, sledujeme, ako napredujú. Je však potrebné sa tomu venovať dlhodobo. Deti sú buď spastické alebo hypotonické. Spastické deti majú taký silný tonus, pre laika to môže pôsobiť akoby až kŕčovito, no práve to deformuje kĺby. Učíme, ako deti polohovať, aby svaly vyrelaxovali. Dieťa to samozrejme nerobí zámerne, ovplyvňuje to jeho mozog. Sval robí samovoľne zášklb a dieťaťu sa tak môžu stiahnuť nožičky, že sa už nepostaví. Preto je dôležité ich naťahovať a cvičiť aj každý deň doma s rodičmi, aby sa zachoval plný rozsah kĺbov a pružnosť svalov, to je veľmi dôležité. Určite vidieť, keď dieťa začne cvičiť odmalička a dlhodobo. Keď je tonus tela spastický - kŕčovitý, tak sa to netýka len tela, ale aj tváričky, veľakrát sa takým deťom aj ťažšie papá, rozpráva, tonus je aj na tvári vysoký.

Bolí to, alebo je cvičenie aj prevencia voči v bolesti?

Na jednej strane to naťahovanie bolí, sval sa ťahá, nie je to deťom príjemné, keď niekto robí niečo proti ich vôli, no je to určite prevencia do budúcnosti najmä proti bolesti. Keď sú tam kontraktúry, čiže väčšie skrátenie mäkkých tkanivových štruktúr, stiahnutie svalu je už také, že ním nepohneme, tak bolesť je vtedy prítomná.

Takže je to každodenná dlhodobá práca.

Pre rodiča je to náročné, keď má napríklad 20-ročné dieťa a 20 rokov s ním chodí cvičiť a každodenne sa o neho stará. Snažíme sa, aby to dieťa vedelo čo najviac pomôcť a bolo aktívne. Viem, že sa to veľakrát nedá, cvičiť napríklad 40 rokov s dieťaťom, pre rodiča je to náročné, no dlhodobé cvičenie prináša výsledky. Deti si u nás počas toho navyknú, snažíme im u nás vytvárať rodinnú atmosféru, aby sem chodili radi, aby si ani neuvedomovali, že cvičia. Robíme niečo dôležité, napríklad ich učíme si správne kľaknúť či spraviť drep, no deti si myslia, že sa hrajú. Keď má dieťa hlavičku v poriadku, no je znevýhodnené po tej fyzickej stránke, tak u nás je veľkou prioritou, aby to dieťa bolo čo najviac samostatné, aby sa vedelo premiestniť, ísť na toaletu. Snažíme sa, aby sa deti vedeli postaviť, sadnúť si. Veľakrát sa nám detičky posúvajú a z vozíka zvládnu prejsť na barličky.

Mali ste taký prípad, že dieťa, kde ste to nepredpokladali, sa napríklad naučilo chodiť?

Pri malých deťoch vidieť pokroky najviac. Mali sme tu také dievčatko, ktoré sa nevedelo ani pretočiť a už sa hýbe. S jedným dievčatkom sa napríklad dva roky snažíme intenzívne cvičiť a začína chodiť, samozrejme to nie je dokonalá chôdza, ale aj pre ňu ten pocit, že ide, neopísateľný a aj pre nás.

Cvičenie im teda mení život, no čo ak na to rodičia nemajú alebo sa tomu nevenujú.

No tieto deti by ostali ležiace, ide o kvalitu života tých detí, nech dosiahneme, najviac čo sa v ich možnostiach dá.

Všetky vaše prístroje sú veľmi drahé, vďaka čomu fungujete vy a čo vám pomáha s otvorením novej pobočky Centra Svetielko Žilina?

Naše financovanie je zložené. Od sponzorov, od klientov, z dvoch percent, to je veľká pomoc, ďalej sú to granty, dotácie. Naša pani riaditeľka sa snaží, aby sme deťom vedeli zabezpečiť kvalitné a moderné prístroje na cvičenie. Sme nezisková organizácia, čiže všetko, čo sa zarobí, investujeme do ďalších prístrojov a pomôcok.

A čo rodičia, ako si financujú cvičenie, terapie u vás?

Centrum nemá zmluvy s poisťovňami, čiže rodičia sú samoplatcovia. Je to teda samozrejme otázka možností rodičov, finančných aj časových, či cvičenia platia, alebo im pomáhajú napríklad dve percentá či rôzne zbierky, výzvy.

Aké veľké, alebo deti v akom veku k vám chodia?

Chodia už od malička, od narodenia. Keď sa rodičom niečo nezdá, alebo ich odporúča pediater. Napríklad dieťa nesedí, hoci už malo, neštvornožkuje alebo sa malo stavať na nožičky a nestavia sa. Pomáhame vtedy nakopnúť psychomotorický vývoj, aby pokračoval v tom, čo má robiť. Robievame tu súbor rôznych cvičení, rôznych metód. Máme tu aj také deti, ktoré tu začali chodiť, keď sa centrum otvorilo a stále sem chodia, takže máme aj pár dospelých pacientov, ktorí u nás cvičia. Sú to naše odrastené deti (úsmev). V rámci možností pomáhame aj dospelým, máme klientov so sklerózou multiplex, mali sme tu aj pani po borelióze.

Koľko detí k vám chodieva, je to iné v lete a iné cez školský rok?

Počas prázdnin máme, dá sa povedať, takú sezónu, deti nemajú školu, nevynechávajú učenie a môžu sa venovať cvičeniu. Pricestujú k nám vtedy aj z väčšej diaľky. Deti môžu u nás cvičiť rôzne, buď hodinku alebo dva o polhodiny, čo ale nie je čisto cvičenie, ale máme tu rôzne prístroje, ktoré prestriedavame, aby to nebolo veľmi únavné. Celkovo sa u nás vymení okolo 50 detí týždenne.

Zhovárala sa: Lucia Marcinátová

UPOZORNENIE: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.