OTS: Vyhlásenie Miroslava Mikulčíka

Bratislava 29. mája (TASR-OTS) - Vyhlásenie

-Zastavenie prác na projekte KONS zmarilo úsilie o dôkladnejšie odhaľovanie daňových únikov a podvodov -Systém KONS predstavoval prelomové, unikátne a vysoko inovatívne riešenie nevyhnutné pre potreby daňovej reformy -Kým náklady štátu v súvislosti projektom KONS dosiahli 7,31 mil. EUR, minimálne náklady na prevádzku starého systému a uvedenie do prevádzky dnes plánovaného systému FS presiahnu 130 mil. EUR

Zastavením prác na projekte konsolidácie informačných systémov (IS KONS) Finančnej správy Slovenskej republiky sa zmarilo úsilie o efektívnejšie a dôslednejšie odhaľovanie daňových únikov. Zastaraný spôsob spracovania daní nahráva do kariet "daňovej mafie" s cieľom využívať technologické nedokonalosti a osobné prepojenia s jednotlivými úradníkmi na regionálnej úrovni. Odmietnutím informačného systému KONS sa v podmienkach Slovenskej republiky nabúrala samotná kľúčová reforma zjednotenia daní, ciel a odvodov (UNITAS). Ako bývalý riaditeľ Daňovej správy SR som sa preto rozhodol vo svojej výpovedi iniciovať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa vo veci zmarenia projektu KONS.

Pre lepšie pochopenie si dovoľujem uviesť, že koncepcia KONS predstavovala z hľadiska funkcionality a teda využitia v praxi prelomové a vysoko inovatívne riešenie. Napríklad pri daňových podaniach k DPH požadovala k účtu daňového poplatníka aj všetky vstupné a výstupné faktúry, t.j. záznamy priamo z účtovnej evidencie. V nastoľovanej koncepcií KONS navrhnutom tzv. kompetenčnom centre finančných operácii, by tak bolo možné overiť samotnú existenciu obchodov a vykonať aj automatické krížové kontroly vo vzťahu k dodávateľským subjektom. Daňová správa tak mohla vypracovať rizikové analýzy pre celú sieť dodávateľov a odberateľov. V takomto prípade by mohlo byť v praxi aplikovateľné aj ručenie za dodávateľa. Koncepcia KONS počítala s platbami DPH nie na účet podnikateľa ako je tomu doposiaľ, ale v prospech účtu platiteľa dane vedeného v štátnej pokladnici, kde každý platiteľ dane by mal pridelené špeciálne číslo účtu, ktoré by bolo pridelené iba tomuto daňovému subjektu ako platiteľovi dane a preto by bolo ľahko identifikovateľné a kontrolovateľné (táto časť reformy už bola rozbehnutá od 01.01.2012). Následne by vysporiadanie jednotlivých platieb DPH vykonávala samotná Finančná správa SR v tzv. kompetenčnom centre finančných operácií. Zúčtovať by sa tak mohli podlžnosti podnikateľov na daniach a zároveň by sa odbúrala fyzická manipulácia s daňovými dokumentmi. Systém KONS mal jednoznačne podporiť sprehľadnenie celkového systému výberu DPH, ako aj iných daní, ktorý sa v súčasnosti ocitol v „katastrofálnom“ a veľmi ľahko zneužiteľnom stave. Výber daní totiž za posledné roky klesá bez ohľadu na rast alebo pokles ekonomiky, kde túto informáciu môžeme považovať za alarmujúcu najmä s ohľadom na nevyhnutnosť konsolidácie verejných financií a hľadanie zdrojov získavania prostriedkov do „štátnej kasy“. Všetci sme svedkami rafinovaného, prepracovaného a sofistikovaného okruhu podvodov najmä pri DPH, ktoré starý systém spracovania daní nebol schopný odhaľovať a uspokojivo riešiť.

Z vecného hľadiska predstavovala koncepcia KONS rozšírenie existujúceho systému a implementáciu nevyhnutných integrácií a inovácií od 1.1. 2012. Tento dátum totiž súvisel s prijatými legislatívnymi zmenami reformy daňovej správy a s koncepciou boja proti daňovým únikom, ktoré si v rámci vlastnej koncepcie riešenia jednotlivých existujúcich problémov stanovilo samotné Ministerstvo financií SR. Už v roku 2009 bola pre účely zavádzania zmien v informačných systémoch daňovej správy a budovania štandardov uzatvorená Zmluva s IBM, ktorú bolo nevyhnutné upravovať dodatkami vzhľadom na jej finančné krytie (keďže zmluva nebola v súlade s projektom financovania z prostriedkov EÚ) a realizáciu konkrétnych výkonov. V roku 2010 komisia Ministerstva financií SR konštatovala nerealizovateľnosť a predraženie predmetnej zmluvy. Viac ako šesť mesačné rokovania so spoločnosťou IBM spôsobili časové zdržanie a nakoniec vyústili do úpravy ceny a predmetu zmluvy, tzv. activity č.1 v súlade s podmienkami zákona o verejnom obstarávaní.

Spoločný kompromis bol premietnutý do dodatkov č.1 a č.2. V nich je premietnutý návrh zjednotenia daní ciel a odvodov spolu s návrhom cieľového informačného systému, pričom celková výška fixných plnení na zmluvnom základe predstavovala spolu sumu vo výške 22,46 mil. EUR bez DPH (sumu tvorili overenie pôvodného riešenia IBM na báze systému SAP a konsolidácia daňového systému na báze KONS v sume 7,31 mil. EUR). Napriek čiastkovým technickým problémom súvisiacim so zmenami v samotnej Finančnej správe SR a ktoré boli postupne odstraňované, prišlo k zmareniu dodatku č.2 a k odmietnutiu celého systému. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že spoločnosť IBM bola plne zodpovedná za riadnu a včasnú realizáciu projektu v súlade so zmluvne nastaveným plnením podľa čl.3 Zmluvy, ako aj ostatných ustanovení týkajúcich sa zodpovednosti za plnenie predmetu zmluvy. Treba zdôrazniť aj to, že od IBM sme žiadali skúsenosti a referencie overené nielen v zahraničí ale aj na domácom trhu, a brali sme do úvahy doterajšie skúsenosti a výsledky v sociálnej poisťovni. Nielen preto že táto inštitúcia mala a má implementovaný centrálny výber peňazí, ale aj preto, že z pohľadu koncepcie projektu UNITAS sme mohli oveľa jednoduchšie vytvoriť skutočne jednotný výber daní, cieľ a odvodov. A taktiež z pohľadu využitia verejných prostriedkov a doterajších investícii (v sociálnej poisťovni) bol tento postup v SR najefektívnejší.

Podpisom tak medializovaného dodatku č. 2 k Zmluve o poskytovaní služieb č. 4600000697 som realizoval základné prvky nastavenia reformy daňového informačného systému v súlade s odporúčaniami kompetentných orgánov, pričom sa sledoval aj zámer zníženia pôvodne zmluvne dojednanej ceny za reformu informačného systému daňovej správy. Dôvod uzavretia predmetného Dodatku založila štrukturálna zmena v prístupe reformy daňovej správy a kontroly, nakoľko Zmluva bola ekonomicky nevýhodná a v rozpore s uvedenými princípmi reformy. Táto skutočnosť bola okrem iného konštatovaná aj v nadväznosti na výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu SR, ako aj komisie Ministerstva financií SR, pričom práve dodatkom č. 2 sa dosiahol súladný kompromis a "vyrokovali" sa výhodnejšie východiskové podmienky v prospech Slovenskej republiky, ktoré sledovali podstatné zmeny vo výkone daňovej správy. Dodatok č. 2 nastavil a predvídal integrálnu potrebu zmeny pôvodných nastavení dodávaných služieb vzhľadom na potreby legislatívnych úprav a zámerov Ministerstva financií SR. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné uviesť, že poskytovateľ nesie riadne zodpovednosť nielen za výber alokovaných špecialistov, ale aj za kvalitu služieb nimi dodanými, vrátane dodržania zmluvne dohodnutého harmonogramu prác na reforme informačného systému daňovej správy. Samotné ustanovenie, upravené v prílohe č. 5 v bode 3 – Práva a povinnosti poskytovateľa v znení: "Alokovaní špecialisti nebudú zodpovední za prevádzku produkčných systémov objednávateľa ani nebudú mať prístup k produkčným systémom alebo k produkčným údajom objednávateľa.", bol do dodatku č. 2 doplnený v nadväznosti na koncepciu reformy nastolenú Ministerstvom financií SR a to najmä boj proti daňovým únikom, kde samotnú prevádzku produkčných systémov a prístup k jednotlivým údajom malo mať iba Daňové riaditeľstvo SR (v súčasnosti Finančné riaditeľstvo SR), ktoré si prevádzku informačného systému verejnej správy malo zabezpečovať vo vlastnej réžií a tým eliminovať možný únik daňových informácií a ich následné zneužitie".

V nadväznosti na uvedené, je z môjho pohľadu zarážajúce, že Finančná správa SR sa rozhodla ďalej podporovať starý systém a realizovať ďalšie vysoko nákladné a funkčne náročné projekty, čo koniec koncov potvrdzujú aj konkrétne zmluvné záväzky zverejnené v registri zmlúv. Na základe verejne dostupných zdrojov sa štát v súčasnosti zaväzuje investovať do prevádzky starého a do spustenia dnes plánovaného systému viac ako 130 mil. EUR! V tejto sume ešte nie sú započítané náklady na vybudovanie kompetenčného centra spoločnosti SAP (jednotlivé položky je možné uviesť podrobne). Predmetná kalkulácia vychádza zo spoločného návrhu spoločností IBM a SAP, ktorý zmluvne zabezpečoval riaditeľ IBM a riaditeľ SAP (mimochodom toho času prezident Finančnej správy SR). Z porovnania vyššie uvedených dvoch číselných údajov je možné zodpovedať otázku, kto a ako sa snaží šetriť prostriedkami daňových poplatníkov. Niektoré uvádzané argumenty tak jednoznačne potvrdzujú snahy o podkopanie zavedenia systému KONS a vyvracajú klamstvá o tom, že systém sám o sebe spôsobil kolaps daňovej správy ako bolo verejnosti opakovane v minulosti predkladané. Jednotlivé fakty a čísla začínajú vo mne vyvolávať podozrenie, že za bezdôvodnou "kriminalizáciou" mojej osoby stoja v minulosti stratené zákazky a prípadne aj snaha podsvetia naďalej profitovať na kruhových obchodoch s DPH.

Ing. Miroslav Mikulčík

UPOZORNENIE: Upozorňujeme odberateľov, že materiály označené skratkou OTS sú poskytované v rámci Originálnej textovej služby a za ich obsah nesie zodpovednosť zadávateľ.

lt jk