Kežmarok: Na Štefanských zábavách si dali dievčence záležať na výzore

Kežmarok 26. decembra (TASR) - Štefanské zábavy boli pod Tatrami odlišné medzi chudobnejšou a bohatšou vrstvou obyvateľstva. Riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová pre TASR priblížila, že dievčatá si dali v tento deň záležať, aby vyzerali čo najlepšie. S bohato zdobenými krojmi sa chceli na zábavách zapáčiť mládencom a prípadne si tak nájsť aj potenciálneho ženícha. V mestskej spoločnosti sa konali aj plesy, ktoré boli bohatšie a honosnejšie. Ženské šaty s volánmi a stuhami museli farebne ladiť so saténovými topánkami. "Aby sme pochopili, prečo tá Štefanská zábava vlastne bola, mali by sme si povedať niečo o prvom sviatku vianočnom. Kedysi sa striktne dodržiavalo, že v tento deň nikto z domu neodchádzal. Nechodilo sa na návštevy, ulice boli prázdne, všade bol pokoj a ticho, všetci oddychovali, modlili sa a spievali vianočné piesne. Bolo to v takom náboženskom duchu. Preto, keď prichádza druhý sviatok vianočný, je to o niečom inom a ľudia sa potrebovali konečne aj zabaviť. Rodiny sa stretávali a mohli byť aj oslavy a zábavy. Zvyklo sa hovoriť ´na svätého Štefana, veselo až do rána´," vysvetlila Cintulová. Ráno ľudia väčšinou ešte oddychovali, avšak na dedinách to bolo iné, pretože bolo treba sa postarať o statok, dobytok a hlavne ísť vonku s koňmi. Tradovalo sa chodiť s nimi ku potoku, aby boli zdravé a neskôr ich údajne zasypali aj ovsom, aby boli tučné. Starí a chorí ľudia si v studenej vode umývali ruky a tvár, aby boli čo najskôr zdraví, mladé dievčatá mali byť vďaka tomu svieže, rezké a šikovné tanečnice. "Pri rannom umývaní sa zvyklo hovoriť ´toto je vodička bystrá, od Ježiša Krista, kto sa s ňou umyje, všetko zlé ho pominie´," objasnila riaditeľka múzea. Aj pod Tatrami sa v tento deň jedli väčšinou pečené husi a kačice, kysnuté koláče či údeniny. Cintulová upozornila, že jedlo sa nikdy nevyhadzovalo a zvyšky zo sviatočných dní dávali dobytku. Traduje sa tiež, že krstné mamy nosili svojím krstným deťom v košíkoch "gačky" a biele koláče z kysnutého cesta, do ktorých zapichovali peniaze, aby boli v ďalšom roku zdravé a bohaté. "Ľudia tiež chodili do kostolov, organizovali sa tam koncerty či vystúpenia cirkevných zborov a v tom období od Štefana až do Troch kráľov chodievali po mestách aj potulní bakalári, študenti a deti zo sirotincov, ktorí taktiež pripravovali bohatý program, hrali napríklad bábkové hry. Tradične sa konali aj hromadné sánkovačky, keďže vtedy bolo ešte snehu dosť, ľudia sa spoločne korčuľovali a k tomu nechýbala ani živá hudba," dodala Cintulová. UPOZORNENIE: TASR k správe ponúka zvukový záznam. aan ima